FOTO TASR - RADOVAN STOKLASA

BRATISLAVA – Akčné päťky, ktoré sa smutne preslávili po nástupe HZDS k moci, ani výmena šéfov sekcií na ministerstvách, akú predviedol po posledných voľbách minister kultúry Kňažko, už nebudú mať šancu. Štátni úradníci sa nemusia obávať, že by po zmene vlády prišli o miesto. Čistkám zabráni definitíva, ktorá sa na Slovensku znovu objavila prijatím zákona o štátnej službe.

V minulosti príchod novej moci automaticky sprevádzali povolebné výmeny na postoch vo verejnej a štátnej správe. Tá si takto zvykla upevňovať svoju pozíciu a s výmenami ľudí nekončila na úrovni ministerstiev, ale jej pozornosti neunikli ani krajské a okresné úrady či dokonca štátne podniky.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je obsadzovanie funkcií v štátnej správe kandidátmi politických strán do istej miery opodstatnené. „Vo voľbách súťažia politické strany, ktoré na základe ich výsledkov získavajú prístup k moci, zaujímajú určité pozície vo výkonnej moci a, pochopiteľne, majú nárok na to, aby presadzovali svojich kandidátov a cez nich svoj politický program,“ usudzuje.

Povolebné výmeny spravidla kritizovali opozičné politické strany. Ich zástupcovia museli totiž po voľbách opustiť svoje miesta bez ohľadu na to, či boli odborníkmi alebo nie.

Aj keď predstavitelia vládnej moci vytrvalo odmietali obvinenie z politických čistiek, podozrenie zo zneužitia moci sa im odvrátiť nepodarilo. Povolebné výmeny prednostov krajských a okresných úradov, riaditeľov verejnoprávnych médií či štátnych podnikov sú toho najlepším príkladom. Ukážkovým príkladom bolo tiež prerozdelenie funkcií v parlamentných výboroch počas „noci dlhých nožov“ v novembri 1994 výhradne medzi poslancov vtedajšej koalície HZDS, SNS a ZRS.

Politici sa domnievajú, že prijatie zákona o štátnej službe bolo síce „menším zlom“, ale na druhej strane majú aj obavy zo zabetónovania starých štruktúr. „Štátna správa v tejto krajine zatiaľ nie je kvalitná,“ hovorí napríklad predseda ANO Pavol Rusko.

Aj tak je však neisté, či sa nové zákony podarí uplatniť tak, aby si štátni úradníci mohli byť istí svojím miestom aj po výmene mocenskej garnitúry. „Bude záležať hlavne na tom, kto bude pri moci. Ak zostane sčasti terajšia vládna koalícia, nebude dochádzať k takým veľkým zmenám ako predtým,“ mieni vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský.

Podpredseda KDH Daniel Lipšic má zas inú obavu – že sa v štáte vytvára štvrtá moc, a to nekontrolovateľná byrokracia. Ľubomír Plai, predseda úradu pre štátnu službu, ktorý bude dohliadať na aplikáciu zákona, pokladá obavy za neopodstatnené.

Definitíva štátnych úradníkov nie je v našich končinách ničím novým. Jej korene siahajú už do Rakúsko-Uhorska a podľa historika Ľubomíra Liptáka mala svoje výhody. „Miesta v štátnej správe zastávali odborne a morálne zdatní ľudia. Pri každom mieste bolo predpísané, aké musí mať uchádzač vzdelanie. Na postup v zamestnaní sa museli robiť kvalifikačné skúšky. Spolu s dĺžkou praxe boli podmienkou na získanie definitívy. Štátneho zamestnanca bolo možné zbaviť miesta iba za presne určených podmienok, napríklad za spáchanie niektorých trestných činov. Vážne prešľapy sa však často trestali preložením na iné miesto, napríklad z Malaciek do Medzilaboriec, alebo predčasným odchodom do dôchodku.“

Skúsenosti zo sveta sú rôzne, väčšinou je to však tak, že štátni úradníci zmenu vlády nepocítia tak, že by prišli o miesto.

(čtk, joč)